„Báseň a novelu ja neilustrujem, ale myšlienkovo doplňujem.Pomáham kresbou vytvárať atmosféru“ (Honza, Š.: M. Galandaa Ľ. Fulla, Kultúra vol. III. 1931)
V návrhu stálej expozície Mikuláša Galandu vychádzame z jeho citátu. Preberáme rovnakú pracovnú metódu, nie ilustrácia a rozmiestňovanie dizajnového mobiliáru, ale tvorba atmosféry a myšlienkové doplnenie expozície.
Návštevník nevchádza do štandardných priestorov, kde vníma jednotlivé prvky interiéru, podlahu, steny, strop, okno...všetky prvky sú homogenizované, zliate do jednej farby, ktorá vychádza z témy danej miestnosti a v čo najväčšej miere dáva vyniknúť obrazom. Väčšina Galandových diel rovnako dáva vyniknúť objektom, pozadie je neurčité, výnimočne konkretizované, často len farebne podporuje maľovaný objekt.
Expozícia nechce byť anonymná, ale vstupuje do vnímania jednotlivých diel, vytvára atmosféru v ktorej ich vnímame. Zároveň sa symbolicky odvoláva a rozvíja obdobie, ktoré Galandu najviac preslávilo. Rozširuje jeho “ružové obdobie” Matiek a Madon o ďalšie “farby” a témy. Týmto zvýraznením pomáha návštevníkovi uvedomiť si postupný vývoj autora, nové témy a techniky. Pomocou priehľadov cez enfiládu sú jednotlivé obdobia vnímané v každej z miestností. Na koncoch enfilády je symbolicky umiestený portrét Galandu " pozerajúci sa" na Matku s dieťatom pri makovici 1938. Tieto dve diela spolu
s objektom FU-GA vstupujú do priehľadov a upriamujú pozornosťna autora, významné spojenie s maliarom Fullom a nakoniec dielo s témou materstva, ktoré Galandu preslávilo.
